Rok 1990 – koniec „priateľstva“

Po zásadnom mocenskopolitickom zvrate, ktorý odštartovali udalosti zo 17. novembra 1989 začalo i Československo smerovať k demokratickému vývoju. Dňa 29. decembra 1989 bol bývalý politický väzeň, disident a kritik komunistického režimu Václav Havel jednomyseľne zvolený komunistickými poslancami Federálneho zhromaždenia vo Vladislavskom sále Pražského hradu za prezidenta ešte stále Československej socialistickej republiky. V turbulentných porevolučných časoch sa novým ministrom vnútra stal hneď nasledujúci deň Richard Sacher (ČSL) ako člen vlády národného porozumenia premiéra Mariána Čalfu (KSČ). Napriek divokým skartáciám a neskorším aféram spájaným s Richardom Sacherom zrušil 15. februára 1990 územné útvary komunistickej politickej polície ŠtB a na druhý deň boli nahradené úradovňami pre ochranu ústavy a demokracie so sídlami v Prahe, Českých Budějoviciach, Plzni, Ústí nad Labem, Hradci Králové, Brne, Ostrave, Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach.[1] Tieto kozmetické zmeny, resp zmeny názvu a zamerania jednotlivých útvarov nepriniesli okamžite širokú personálnu rekonštrukciu nových spravodajských služieb. Prechodné obdobie prinieslo pre príslušníkov bývalej ŠtB možnosť „nových iniciatív“.

Práve z posledného uvádzaného mesta, presnejšie z teritoriálneho útvaru bývalej ŠtB z krajskej správy ZNB Košice, vzišiel 27. februára 1990 námet na „pozoruhodné“ aktívne, resp. vplyvové opatrenie (VO), ktoré vypracoval mjr. JUDr. Vladimír Kurcina "Tichon", ktorý pôsobil u čs. rozviedky od 1. augusta 1980 ako starší referent 1. oddelenia ⟶ Oblastného odboruI. správy FMV v Košiciach.

Cieľom vplyvového opatrenia „bývalého“ aktívneho príslušníka ŠtB bolo prostredníctvom košického štábu televíznych novín podporiť stanoviská, ktoré za československých občanov presadzoval nový prezident Václav Havel, že je „v záujme politickej stability“ potrebné, aby sovietske vojská, čo najskôr opustili územie Československa. Mjr. JUDr. Kurcina pri spôsobe realizácie poukazoval, že do objektu VSŽ (Východoslovenské železiarne) vedie zo Sovietskeho zväzu širokorozchodná trať, ktorú predtým aktívne využívalo velenie strednej skupiny sovietskych vojsk pri presune armádnej techniky a mužstva. V danej chvíli sa sovietske velenie vyhováralo na „objektívne“ ťažkosti pri rýchlejšom odsune vojsk a techniky a „zabudlo“ na túto možnosť.

Košický štáb redakcie televíznych novín mal podľa námetu natočiť s pracovníkmi železničnej dopravy VSŽ stanoviská na podporu čs. záujmov.[2] Mjr. JUDr. Kurcina mal zrejme vlastnú predstavu ako sa majú vyrábať televízne noviny v novej ponovembrovej situácii, keď treba „bojovať“ proti novému protivníkovi, ktorý bol ešte pred krátkym časom „priateľ“,. V každom prípade obdržal mjr. Kurcina v režime BLESK! IHNED MIMO POŘADÍ od povereného zástupcu náčelníka ZS FMV (Spravodajská služba Federálneho ministerstva vnútra – nástupnícka služba po I. správe FMV) mjr. Ing. Pavla Zvaru zamietavú odpoveď. V odpovedi sa uvádzalo, že námet nespĺňal zameranie ZS FMV, ale košická krajská správa môže o prípadnú realizáciu žiadať v rámci vlastných právomocí služobným postupom Federálne ministerstvo vnútra.[3] Povereným spracovateľom odpovede pre košický útvar bol samotný konzultant námetu mjr. Stanislav Brašna „Meisner“ z 36. odboru ZS FMV - jeden z najagilnejších tvorcov dezinformačných kampaní komunistickej rozviedky v 80. rokoch 20. storočia. 

Námet vplyvového opatrenia (VO)

razítko:
Košice
došlo 27.2.1990
č. správy: 238

tajné
mimo poradia

č.p. a-0112/75-36-1990

prvá správa znb
36.odbor,
/do ruk náčelníka/

p r a h a

Vec: námet na VO

Navrhovateľ: mjr. judr. vladimír kurcina, oeč 154774
                     ks znb košice
             
Po predchádzajúcej konzultácii navrhovateľa s pracovníkom odboru panom M a i x n e r o m (správne Meisner - pozn.aut.), predkladám námet na VO

Cieľ: Cestou Televizných novín podporiť stanoviska, ktoré presadzuje v mene drvivej väčšiny čsl. občanov pán prezident Václav Havel, že je v záujme politickej stability, aby sovietske vojská čo najskôr odišli z územia Československa.

Situácia: Aj napriek tomu, že došlo k podpísaniu dohody o odsune sovetskych vojsk z čsl. územia, sovietske vedenie strednej skupiny sov. vojsk v ČSSR na čele s geneálplukovníkom Eduardom Vorobjovom sa vyhovára na veľké ťažkosti, ktoré sú spojené s odchodom vyše 17 tisíc sov. rodín, ktoré žijú v ČSSR, ďalej s odsunom nesmierného množstva munície a bojovej techniky.

Velenie strednej skupiny sov. vojsk na tlačovkách sa vyhovára na nedostatky najmä železničných vozových jednotiek potrebných k odsunu, ďalej na ťažkosti s prekládkou bojovej techniky a munície prekládkovej železničnej stanici v Čiernej nad Tisou a Čope.

Sovietské vedenie má snahu pobyt v Československu z tzv. objektívnych dôvodov predĺžiť.

Táto skutočnosť nie je ľahostajná nášmu ľudu a pán prezident V. Havel vo svojich vystúpeniach pred verejnosťou právom presadzuje mienku drvivej väčšiny čsl. občanov, ale aj občanov ďalších krajín, že je v záujme politickej stability, aby sovietske vojska čo najskôr odišli z územia Československa.

Spô​sob realizácie VO:

Štáb košickej redakcie televizných novín by po schválení námetu zajtra t.j. 28.2.1990 v objekte VSŽ Košice, závodu Doprava, natočil rozhovory s pracovníkmi železničnej dopravy, ktorí by vo svojich vystúpeniach

  • podporili stanoviska pána prezidenta V. Havla
  • poukázali by na možnosti, ako ďaleko jednoduchšie je možné odchod sov. vojsk, techniky a munície z čsl. urýchliť
  • na konkrétnych faktoroch by poukázali, že tvrdenie o tzv. veľkých ťažkostiach spojených s odchodom je neobjektívne (do objektu VSŽ vedie zo ZSSR priama širokorozchodná trať, ktorú donedávna velenie strednej skupiny sov. vojsk aktívne využívalo na dovoz vojakov, techniky a munície. Pri odchode resp. odsune si na túto možnosť zabúdajú spomenúť.)
  • pracovníci žel. dopravy VSŽ uvedú, že veľmi radi, pri odsune vypomôžu s technikou (vozové jednotky sa vracajú späť do ZSSR prázdné) ako aj svojou prácou v rámci osobého voľna bez nárokov na náhradu mzdy.

Natočený filmový dokument, ktorý bude splňovať ciele uvedené v námete VO by bol zaradený do celoštátneho vysielania tel. novin ako aj do ďalších vysielaní.

Finančné náklady: nepredpokládame fin. výdaje s realizáciou VO.

Nebezpečné a rizikové kolnosti: Nehrozia. VO by bolo realizované krajskou redakciou tel. novín Košice. Je predpoklad, že spracovaný tel. dokument odvysielajú aj ďalšie členské štáty Eurovízie,

Ohlasy na VO zašleme kc (krátka cesta - šifra - pozn. aut.)

Náčelník krajskej správy ZNB Košice
mjr. JUDr. Ján Dický

 
 

Zo správ ČTK

8. február 1990
Moskva 8.února - Je zřejmé, že jakékoli neodůvodněné zdržení v otázce stažení sovětských vojsk z Československa hrozí růstem nepřátelských nálad mezi československým obyvatelstvem a stává se účinnou zbraní v předvolební kampani. Napsal to v deníku IZVĚSTIJA pražský zpravodaj listu Leonid Kornilov.
Připomněl úterní mnohatisícové shromáždění za urychlený odsun sovětských jednotek z Československa, které se uskutečnilo na Staroměstském náměstí v Praze a na kterém se podle jeho slov ozývaly ne vždy slušné výkřiky a  hesla. Citoval rovněž jednoho z účastníků mítinku, který mu řekl, že tato akce je nutná, „protože nevěříme, že by při nynějších jednáních mezi Sovětským svazem a Československem SSSR souhlasil se stažením vojsk“.
L. Kornilov upozornil také na pondělní protestní akci několika stovek lidí u sovětského velvyslanectví v Praze. Poznamenal, že teprve u budovy mise se demonstranti s údivem dozvěděli, že ve středu v Moskvě pokračují rozhovory o stažení vojsk a že až rada velvyslanectví vyvrátil jejich informace o údajném přerušení dodávek sovětské ropy do Československa jako odpověď na odsun jednotek.
Nejsnadněji se s těmito fakty lze vypořádat tím, že je označíme za projevy antisovětismu. Existují pověsti, vyskytuje se nevědomost, jsou obavy. To vše je však třeba lidem vysvětlovat, napsal závěrem L.Kornilov.​

30. september 1990
Čierná nad Tisou 30.září - Podle mezistátní dohody bylo již odsunuto z území ČSFR více než 50 procent sovětských vojáků a civilistů, 70 procent tanků a dělostřelectva a 80 procent letadel. O posledním zářijovým víkendu vypravili z překládkové stanice v Čierné nad Tisou do sovětského Čopu další tři vlakové soupravy s lidmi a technikou ze zvolenské posádky, čímž jejich počet dosáhl 402.
Rychlost odsunu limituje nedostatek vozových jednotek na sovětské straně, a tak lze vypravovat každých 12 hodin jen 1 -2 vlakové soupravy, řekl dozorce provozu Anton Deško zpravodaji ČTK.

Autor: Lubomír Morbacher


[1]Žáček, P.: „Sachergate“: první lustrační aféra. Nesnáze postkomunistické elity (nejen) se zvazky Státní bezpečnosti. In: Paměť a dějiny 2007/01, s. 53.

[2]ABS, I.správa SNB, reg. č. 90057.

[3]ABS, I.správa SNB, reg. č. 90057.