Aktívne opatrenie Písmo

Martin Slávik

Ak dnes hľadáte na internete meno Lorenz Knorr, vyhľadávač nájde hneď niekoľko odkazov1s jeho životopisom. Väčšinou sú zamerané na jeho zásadové protinacistické postoje a pôsobenie v protinacistickom odboji. Jeho životopis nepochybne zaujímavý je. Narodil sa v Chebe v roku 1921. Obaja rodičia sa angažovali v Nemeckej sociálno demokratickej robotníckej strane v Československu. On sám sa v pomerne mladom veku stal predsedom Socialistickej mládeže. Nástupom Hitlera sa jeho politická činnosť na miestnej úrovni znásobila a logicky, ako mladý socialista stál v opozícii voči nastupujúcemu a silnejúcemu nacizmu a rozhodol sa voči nemu aj aktívne pôsobiť. Najskôr na úrovni politických debát, slovných stretov a agitácie. Po Mníchovskom diktáte presunul svoje aktivity do ilegality. Vytvorené odbojové bunky, ktorých bol súčasťou najskôr volili miernejšie formy odboja, postupom času participovali na sabotážach vo fabrikách a železnici. Neskôr s povinným nástupom do armády, ako príslušník Wermachtu využíval pre odboj informácie, ktoré ako radista získaval. V tejto činosti pokračoval aj ako člen Afrikakorpsu. V Afrike bol zranený, dostal sa do britského zajatia, v ktorom ho zastihol koniec vojny. Po vojne dobrovoľne vysídlil z Chebu do SRN. Lorenz Knorr bol celý život politicky aktívny, presvedčený socialista. V rokoch 1950-60 pôsobil v Socialistickom zväze mládeže - Die Falken. Organizácia mala pomerne blízko k SPD (Sociálnodemokratická strana Nemecka). Knorr sa stal jej spolkovým tajomníkom. Z titulu funkcie bol do roku 1960 členom Výboru pre mládež a kultúrnu politiku Výkonného výboru SPD.

Koncom 50. rokov, v súvislosti so vstupom SRN do NATO silnela kritika tohto kroku, podobne ako aj kritika príklonu SPD k tomuto kurzu politiky. Jedným z vyústení tejto kritiky bol vznik novej politickej strany DFU (Deutsche Friedens-Union/ Nemecký Mierový Zväz). Jej prvý politický program definoval zjednotenie Nemecka ako hlavný cieľ, ktorému podľa DFU bráni najmä bloková konfrontácia a vyzbrojovanie. Z toho sa odvíjali požiadavky: prísne odmietanie jadrových zbraní, odzbrojenie v Strednej Európe, neutralita celého Nemecka v konfrontácii blokov a priame rokovania medzi Spolkovou republikou a NDR. Konsenzus zahŕňal aj skutočnosť, že tieto ciele nemožno dosiahnuť bez spolupráce s komunistami a odmietaním Sovietskeho zväzu. 

Obr. Plagát DFU z roku 1976 (zdroj: internet)

Knorr patril od začiatku až do roku 1985 do najužšieho vedenia strany. DFU nikdy nepredstavovala výraznú politickú silu a nikdy neprekročila kvórum potrebné na získanie miest v Bundestagu. Výrazne sa však aktivizovala v mierovom hnutí a to najmä v druhej polovici 70. rokov v súvislosti s rozmiestňovaním rakiet Pershing v Európe2.

Najväčšie kontroverzie DFU budilo jej financovanie, čo sa potvrdilo po roku 1989, keď vyšlo najavo, že bola masívne finančne podporovaná východonemeckým komunistickým režimom3.

Práve začiatkom 70. rokov začína aj menej známa časť životného príbehu Lorenza Knorra. Československá rozviedka s ním bola v kontakte od roku 1972 a od roku 1975 ho evidovala v kategórii DS (dôverný styk)4. Spolupráca vydržala až do decembra roku 1989. Knorr získal krycie meno „Publicista“. Z čiastočne vyskartovaného spisu, v ktorom boli zničené viaceré tzv. pracovné podzväzky, nie je možné presne určiť kedy a akým spôsobom bola spolupráca nadviazaná. Nepochybnela však súvisela práve s jeho angažovaním sa v DFU a mierovom hnutí ako aj jeho pôsobením v roli nezávislého novinára. Práve jeho novinárske aktivity, špecializujúce sa na vnútornú a zahraničnú politiku Nemecka, a jeho publikácie vydávané mierovým hnutím ako aj prístup k zaujímavým informáciám boli tým, čo z neho robilo v očiach komunistických rozviedčíkov zaujímavý a dobre využiteľný subjekt. Od samého začiatku mala jeho spolupráca vzostupnú tendenciu. Od roku 1973 na žiadosť čs. rozviedky pravidelne mesačne vypracovával politicko - vojenské a ekonomické správy, ktoré boli jej príslušníkmi ďalej využívané. Za tieto bol pravidelne finančne odmeňovaný. 

 

Obr. Finančné výdaje na DS Publicistu za niektoré roky – ukážka (zdroj: ABS)

Samotná verbovka prebehla mimoriadne úspešne a DS Publicista sa zaviazal svoju spoluprácu ešte skvalitniť a zintenzívniť. 

Spolupráca naozaj pokračovala v stúpajúcom trende a príslušníci rozviedky rýchlo pochopili možnosti nového spolupracovníka. Prvoradým cieľom činnosti rozviedok Východného bloku v tomto období v Európe bol boj proti vyššie zmienenému rozmiestňovaniu rakiet Pershing II, aktivity proti Dvojitému rozhodnutiu NATO a tiež narušovanie procesu integrácie v Západnej Európe. Táto problematika bola predmetom dlhodobého línijného aktíveho opatrenie (AO) s krycím názvom AKTÉR. Pri vzájomnom jednaní predstaviteľov československej rozviedky po línii aktívnych opatrení s príslušníkmi KGB, ktoré sa konalo 29. júna 1982 v Prahe, zúčastnení predstavitelia KGB (genmjr. V.P. Ivanov, plk. V.V. Korotkov, plk. O.S. Anochin) nezabudli zdôrazniť absolútnu prioritu tohto cieľa. Československá strana predstavila KGB svoje aktivity v rámci operácie AKTÉR a oboznámila ich s prípravami pre realizáciu AO, v ktorom kľúčovú rolu zohral DS rezidentúry Bonn „Publicista“. Malo ísť o vydanie knihy. „Publicista zorganizoval skupinu štyroch evanjelických duchovných, ochotných vydať knihu ako autorský kolektív. Predpokladom vydania knihy je, aby autorský kolektív čím skôr obdržal text knihy v nemčine. Sovietski priatelia vyjadrili s navrhovaným postupom súhlas a sľúbili text knihy dodať v čo najkratšom čase. Po predaní textu autorskému kolektívu, bude v spolupráci s DS Publicistom upresnenénakladateľstvo, náklad knihy, spôsob distribúcie, celkovéfinančnénáklady a spôsob odovzdania dohodnutej finančnej čiastky autorom.“5

Aktívne opatrenie „Písmo“ bolo nakoniec realizované v roku 1984. Šlo o vydanie brožúry v náklade 5000 kusov s názvom „Sila ako nástroj diplomacie“.

Obr. Informácia o realizovanom AO

Obr. Prehľad o odmenách DS Publicistu za rok 1984, ako aj odmena za realizáciu AO PÍSMO (zdroj: ABS)

Lorenz Knorr DS „Publicista“na túto operáciu spomínal ešte v roku 1988, na schôdzke so svojím bývalým riadiacim orgánom, pri ktorej ju hodnotil ako jednu z „najúspešnejších s veľkým ohlasom“. Prostredníctvom Knorra realizovala rozviedka do roku 1989 ešte niekoľko ďalších aktívnych opatrení, bližšie informácie k nim sa však nedochovali.

Na tomto prípade okrem iného možno dobre vidieť prelom, ktorý musel pre súčasnú KGB predstavovať vznik a rozvoj internetu. Kým realizácia niekdajších AO mala výraznélimity, najmä v nájdení vhodného kanálu na realizáciu a uskutočnenie AO tak často trvalo od námetu po zber ohlasov aj niekoľko mesiacov prípadne rokov,existencia internetu a sociálnych sietí tento problém definitívne odstránila. Priniesla nekonečnémožnosti, kde je limitom len invencia, prípadne inteligencia tvorcu. 

Kariéra Lorenza Knorra neskončila ako u jeho riadiacich orgánov rokom 1989. V rokoch 1992- 1994 bol hovorcomVereinigung der Verfolgten des Naziregimes Bund der Antifaschistinnen und Antifaschisten v Nemecku,organizácie zastrešujúcej bývale obete nacizmu (obdoba Zväzu protifašistických bojovníkov) a v závere svojho aktívneho pôsobenia sa stal dosť signifikantne členom Medzinárodného výboru pre oslobodenie vojnového zločinca Slobodana Miloševiča6.

Obr. Lorenz Knorr, (zdroj Youtube)


1Veľký profil Lorenza Knorra bol napríklad na stránkach pametnaroda.cz,odkiaľ bol prednedávnom stiahnutý. Vidoeprofil Lorenza Knorra ako protinacistického bojovníka je napr.tu: 

https://www.resistance-archive.org/en/testimonies/lorenz-knorr/#/clips/3...

2Druhá polovica 70. rokov priniesla kulmunáciu tenzie v Studenej vojne a vyústila na Západe 12. decembra 1979, kedy sa konalo mimoriadne zasadnutie ministrov zahraničných vecí a obrany členských štátov NATO, na ktorom bolo rozhodnuté o modernizácii bojových jadrových síl a rozmiestňovanírakiet Pershing II v Západnej Európe. Býva označované aj ako Dvojitérozhodnutie NATO: Na jednej strane tlačiť Sovietov do rozhovorov o odzbrojení, na strane druhej ich tlačiť zastrašovaním novými raketami. Pozri aj : Martin Slávik: Spolupráce rozvědky ŠtB a KGB v oblasti aktivních opatření. IN: Aktivity NKVD/KGB a její spolupráce s tajnými službami střední a východní Evropy 1945–1989, II, ÚSTR, Praha 2008.

4Tejto kategórii sa bližšie venujeme v kapitole venovanej inému spolupracovníkovi, DS Politovi. Na rozdiel od DS Polita bola spolupráca s Knorrom podstatne rozsiahlejšia, konšpiratívnejšia a v neposlednom rade bol Lorenz Knorr za svoje služby pravidelne finančne odmeňovaný.

5ABS, f. I. S-SNB, reg. č. 81282/114