Operácia ÚROK- aktívne opatrenie HAM

Cieľom aktívneho opatrenia s krycím názvom „HAM“ v rámci operácie „ÚROK“ bolo poškodiť americké obchodné záujmy v Japonsku s dopadom na bilaterálne obchodné dohody. Námet podali 13. septembra 1988 príslušníci ŠtB npor. Ferdinand Valent „Dolňák“npor. Ing. Eduard Pálka „Zelina“ obaja z rezidentúry čs. rozviedky v Tokiu spolu s → 47. odborom (odborom Stredného a Ďalekého východu) na → 36. odbor I. správy FMV – (odbor aktívnych a vplyvových opatrení).​[1]

Pri príprave aktívneho opatrenia rozviedka zohľadňovala aktuálnu situáciu v Japonsku. V tom čase prebiehali japonsko – americké jednania o novej dohode týkajúcej sa importu poľnohospodárskych produktov z USA. Platnosť predchádzajúcej vypršala 31. marca 1988. Americké požiadavky v novom návrhu zmluvy sa týkali zrušenia obmedzenia dovozu poľnohospodárskych produktov do Japonska a zrušenia Livestock Industry Promotion corp., organizácie, ktorá sa podieľala na distribúcii a určovaní cien dovážaného mäsa. Americké požiadavky boli pre Japonsko málo akceptovateľné z hľadiska ochrany vlastných farmárov, ktorí predstavovali oporu vládnej liberálno – demokratickej strany. USA uplatňovalo voči Japonsku tlak, že uplatnia vo svojich ekonomických vzťahoch článok 301 obchodného zákona a predložia celú otázku do GATT (Všeobecná dohoda o clách a obchode), čím by prišlo k politickej eskalácii napätia. Japonsko 20. júna 1988 podpísalo dohodu, ktorá obsahovala záväzky Japonska k liberalizácii dovozu hovädzieho mäsa do krajiny od 1. apríla 1991 a ročný nárast dovozu tejto komodity o 60 tisíc ton od roku 1988 do roku 1991. 

Po zrušení dovozných kvót malo Japonsko postupne zaviesť v rokoch 1991 – 1993 pevné tarify a v ďalšom období mali byť tarify dojednané v súlade so závermi GATT. Japonsko sa zároveň zaviazalo zrušiť zasahovanie Livestock Industry Promotion corp. do dovozu hovädzieho mäsa. Podpisovanie dohody bolo výrazne ovplyvnené nátlakom japonských farmárov a bola podpísaná až v treťom možnom termíne. Farmári hrozili opatreniami vedúcimi k zníženiu dovozu obilia z USA o 20 % a jeho náhradným dovozom z iných štátov. V dôsledku obáv pred povolením ďalšieho dovozu lacného hovädzieho mäsa z USA farmári na Kjúšú koncom apríla 1988 demonštratívne spálili americký automobil, pomaranče a americkú štátnu vlajku. Predstavitelia farmárov Mitsugu Horiuchi – predseda rady poľnohospodárskych fariem a Takahiro Jokomichi – guvernér ostrova Hokkaidó požadovali urýchlene protiopatrenia vo forme 100 miliardovej kompenzácie za straty a nižšie úroky na protiopatrenia, tak aby sa znížil negatívny dopad zmluvy. Takéto východiskové podmienky tvorili „slušné podhubie“ pre subverzné operácie a dezinformačné kampane komunistických rozviedok, medzi ktoré patrila aj „menšia sestra“ KGB, československá rozviedka - I. správa FMV.

Aktívne opatrenie bolo realizované dvomi formami. Najprv bol zaslaný anonymný list v mene „organizácie na podporu japonských farmárov“ adresovaný na zastupiteľský úrad USA v Tokiu. Japonské ministerstvo poľnohospodárstva bolo ďalším prijímateľom spolu so sieťou obchodných domov, ktoré boli zainteresované na predaji amerického mäsa.[2]

Československá I. správa FMV vychádzala z poznatkov, že v prípade ochrany japonských hospodárskych záujmov už v minulosti boli zaslané tvrdé výhražné listy japonským úradom.

Přísně tajné
Příloha č.2 k AO HAM
Návrh textu dopisu do sítě obchodů
Japonská vláda není schopna zastavit útok USA proti zájmům japinských farmářů a proto jsme nuceni podniknout kroky k sebeobraně. Hovězí maso importované z USA a prodávané v japonských obchodech bude infikováno otravnou látkou, která znemožní jeho konzumaci. Zodpovědnost za oběti ponesou představitelé vlády, kteří nebrání zájmy Japonska.
Účinek našich opatření potrvá do té doby, než japonská vláda zastaví zvyšování dovozu masa z USA.
Váš obchod je jedním z těch, kde bude maso infikováno.
Pozn.: přiložena fotografie použitelného otravného prostředku

Rozviedka sa inšpirovala aj prípadom vydierania japonskej firmy Morinaga, kde vydierači hrozili otráviť bežné výrobky firmy v predaji, pokiaľ im nebude zaplatené výkupné. Prípad bol v japonskej tlači niekoľko rokov predtým široko medializovaný. Falošný list vytvorený v „dielni ŠtB“ pre potreby aktívneho opatrenia „HAM“ mal výhražný charakter, v ktorom „organizácia na podporu záujmov japonských farmárov“ uvádzala, že v prípade mäsa z USA bude toto otrávené špeciálnym jedom, ak sa japonská strana nevzdá jeho stiahnutia z trhu. K listu bol priložený rozbor a účinky jedu. V prípade potreby pri plánovaní aktívneho opatrenia bolo pripravené aj podrobnejšie vysvetlenie, že ide o látku, ktorá má podobné účinky ako prudko jedovatý tetrodotoxin (vyrábala japonská firma Sankyo a bol použiteľný ako protijed pri otravách rybou Fugu). Ďalšou formou bol leták s názvom „Za záujmy japonských farmárov !“, ktorý bol doručený na 21 vybraných adries (išlo hlavne o adresy obchodných domov Daimaru, Matsuzakaya, Seibu, Mitsukoshi a ďalších) a obsahoval výzvu k bojkotu amerického mäsa v japonských obchodoch. Listy boli písané v angličtine so zámerne školáckymi chybami.

Aktívne opatrenie realizovali príslušníci rezidentury v Tokiu vo večerných hodinách v dvoch etapách – 5. decembra a 13. decembra 1988. Po realizácii akcie sa na konci roku 1988 uskutočnili protestné akcie. Opatrenia japonskej vlády v súvislosti s dovozom mäsa mali za následok stiahnutie vysokých kompenzácií v prospech chovateľov dobytka a zavedenie prísnej kontroly akosti dovážaného mäsa. Odpor obyvateľstva voči liberalizácii dovozu mäsa sa koncentroval do poľnohospodárskych oblastí Tohoku, Hokkaidó, Kjúšú a mal podobu protestných zhromaždení. Na protestoch sa zúčastnilo až 6 tisíc účastníkov, ktorí boli organizovaní prevažne japonskými odbormi a tiež vznikli aj individuálne protesty (samovražda Abeho z Ehime).[3]

Opatrenie vlády na utíšenie protestov sa týkalo revízie a stabilizácie cien hospodárskych produktov  v záujme ochrany chovateľov pred ich výkyvmi. Ďalej japonská vláda zabezpečila vývoz vysokokvalitného japonského mäsa do USA. Pri jednaniach japonského premiéra Noboru Takešitu s prezidentom Bushom sa nepodarilo vyriešiť sporné otázky v oblasti vzájomného obchodu. Rozpory sa prejavili v otázke vývozu USA mäsa do Japonska. Japonský premiér sa obával, že by mohlo prísť k destabilizácii vnútropolitickej situácie v dôsledku likvidácie japonských farmárov, a preto bolo dohodnuté zatiaľ odložiť riešenie tejto záležitosti s USA.

Československá rozviedka vyhodnotila, že aktívne opatrenie „HAM“ splnilo účel a bolo účinné. Čiastočne prispelo k ústupkom japonskej vlády v danej otázke a pomohlo vytvoriť východiskovú situáciu pre ďalšie protesty farmárov proti importu ďalších poľnohospodárskych komodít z USA.[4]

Autor: Lubomír Morbacher


[1]ABS, I.správa SNB, reg. č. 90074/203.

[2]ABS, I.správa SNB, reg. č. 90074/203.

[3]Tamže.

[4]ABS, I.správa SNB, reg. č. 90074/203.