Dôverný styk Polit

Martin Slávik

V smernici rozviedky pre agentúrne operatívnu prácu v zahraničí z roku 19641sa píše: „Dôverný styk je zvláštna kategória spolupracovníka rozviedky. Jeho spolupráca je vedomá, jeho získanie sa však neuskutočňuje v mene rozviedky, ale v mene československých legálnych úradov2určených v súlade s oficiálnym postavením dôverného styku, či na základe osobného vzťahu. Má objektívne aj subjektívne možnosti plniť rozviedne úlohy, ktorých využitie je ohraničené opäť v súlade s jeho postavením. Spojenie je pravidelné, osobné, bez technických prvkov rozviednej práce, pričom stupeň utajenia je určovaný v závislosti na subjektívnych predpokladoch styku, najmä jeho spoločenským postavením a možnosťami legendy. Spojenie je nutné zabezpečiť tak, aby z jeho formy nebolo možné vyvodzovať, že sa jedná o organizovanú rozviednu činnosť.3.

Špecifiká spolupráce s dôvernými stykmi vyplývali najmä zo skutočnosti, že sa malo jednať „prevažne o spoločensky a vo verejnom živote exponované osobnosti.4

Kategória dôverný styk bola v tom čase novinkou v rozviednych kategóriách spolupracovníkov a bola to reakcia na činnosť „v málo rozvinutých krajinách a na všeobecné zostrenie kontrarozviednych režimov, ktoré vyvoláva psychické komplikácie u niektorých báz5pri uplatňovaní technických prvkov agentúrnej spolupráce.6Táto forma spolupráce sa uplatňuje so zreteľom na spoločensky a politicky exponované postavenie osoby dôverného styku, alebo aby nedošlo ku kompromitácii vzťahov ČSSR k štátu, ktorého záujmy má dôverný styk hájiť“.7

Preložené z jazyka tajných služieb, základný rozdiel medzi osobami vedenými v kategórii agent a dôverný styk spočíval v tom, že dôverný styk nebol primárne využívaný a úkolovaný k získavaniu utajovaných materiálov, dokumentov, informácií, ktorých prípadné odhalenie by viedlo k trestnému postihu zo strany štátu8, v ktorom bola jeho činnosť vykonávaná. Ku komunikácii a stretávaniu s dôverným stykom využívali príslušníci rozviedky svoju oficiálnu legendu, krytie príslušníkov diplomatického zboru atď. 

Domnievame sa, že táto forma spolupráce je veľmi zaujímavá aj z pohľadu dneška a opäť je možné poučiť sa z nedávnej minulosti. Dôverný styk, často spoločensky, prípadne politicky exponovaná, známa osobnosť, bol skvelým „kanálom“ pre šírenie vplyvových operácií, získavanie informácií, ktoré síce nemuseli byť tajné, ale ako postava etablovaná v spoločenských, prípadne politických kruhoch na úrovni „decision makerov“, mohol príslušníkom rozviedky predávať informácie o prípadných budúcich rozhodnutiach politikov, odhalovať ich postoje a motivácie, čo malo a má aj dnes zo spravodajského hľadiska mimoriadny význam.

Prípadnú otázku, či sa jedná o kategóriu vedomej či nevedomej spolupráce, môžeme zodpovedať tak, že dotyčný skutočne nemusel vedieť, že pracuje pre nepriateľskú rozviedku. No pri pravidelnom stretávaní a predávaní informácií diplomatom cudzieho štátu by sa „nevedomosťou“ mohol hájiť asi len človek mimoriadne nízkej intelektuálnej úrovne a ani to by ho nemohlo ospravedlniť. Pravidelné stretávanie sa a pravidelné predávanie závažných informácií „diplomatom“komunistického štátu, skutočne nie je možné ospravedlňovať argumentom nevedomosti. 

Nie je nezaujímavé a to aj z dnešného pohľadu na prokremeľskú lobby a na spravodajskú prácu je ďalšia podstatná časť smernice: „ Dôverný styk je získavaný na spoluprácu na základe čiastočnej, alebo úplnej zhody názorov, alebo spoločenských politických, vedeckých, kultúrnych záujmov, prípadne osobných sympatií. Verbovka sa u dôverného styku nerealizuje.Typ sa stane dôverným stykom, akonáhle začne pravidelne a svedomito spolupracovať. Písomný sľub spolupráce sa u neho nevyžaduje. Pri práci s dôvernými stykmi je treba tieto styky ovplyvňovať tak, aby hľadeli na spoluprácu ako na pomoc, ako na niečo,čo je v súlade s ich osobnými záujmami a záujmami ich krajiny. Je veľmi dôležité, aby pri práci s dôvernými stykmi nedával rozviedčík žiadny dôvod k tomu, aby mohol byť obvinený z nepriateľskej činnosti proti krajine v ktorej pracuje.9

Názorová spriaznenosť, bola a mohla by byť aj dnes istou slabinou spolupracovníkov nepriateľských cudzích tajných služieb. Presne v duchu príslovia, že ak niečo chodí ako kačka, kváka ako kačka, tak to asi najskôr kačka bude. Nemôžeme samozrejme o nikom povedať, že je to agent cudzej spravodajskej služby, aj keby mimoriadne usilovne šíril názory, myšlienky a vyslovene presadzoval cudzie záujmy. Bez priameho dôkazu to možné nie je. Ale ak niekto dlhodobo presadzuje a propaguje záujmy cudzieho štátu, hlási sa k ideológii, ktorá je tomuto štátu blízka, obdivuje jeho režim, potom stojí jeho správanie za povšimnutie. A to najmä ak si uvedomíme, že v prípade Ruska, kde je myšlienková kontinuita v tajných službách vďaka personálnej kontinuite zrejmá a konzistentná, nemôžeme vylúčiť ani využívanie starých, overených vzorcov v spravodajskej činnosti.

Pre plastickejšie priblíženie tejto kategórie spolupracovníka je vždy lepšie siahnuť po konkrétnych prikladoch.

DS Polit

V roku 1980, odhalila ŠtB vo vlastných radoch „zradcu“, Josefa Hněvkovského10– príslušníka rozviedky. Zistila, že minimálne od roku 1971 spolupracoval so CIA. Po následnej analýze dopadov tejto zrady, náčelník 33. odboru11odoslal na rezidentúru rozviedky do Viedne informáciu, že zradca Hněvkovský, ktorý pôvodne pôsobil na oblastnom odbore rozviedky v Českých Budějoviciach, mohol byť oboznámený aj s prípadom „Polit“ a mohol túto skutočnosť vyzradiť protistrane. Teda, že v prípade spolupracovníka s krycím menom Polit mohlo dôjsť k jeho prevalu.12

Obr. Mjr. Augustin Křivánek „Stelipský“ (zdroj: ABS)

Major Augustín Křivánek, „Stelipský“13 z 37. odboru I. správy, ktorý v tom čase Polita riadil, vo svojom vyjadrení píše: „Styk s Politom bol legalizovaný tak, že Polit na základe môjho doporučenia prijal funkciu podpredsedu Rakúsko-československej spoločnosti, kde opäť na základe môjho doporučenia bol vyznamenaný s vedomím vedenia SPÖ čs.štátnym vyznamenaním v súvislosti s 30. výročím oslobodenia. Na základe tohto faktu mám možnosť udržovať s Politom legálny styk.

Spravodajská produkcia Polita je zameraná do politickej oblasti, ktorá v Rakúsku nepredstavuje problematiku krytú zákonom. Pri vyťažovaní Polita teda nie je nebezpečenstvo jeho postihu za poskytnutéinformácie.

ohľadom na osobnú charakteristiku Polita vyľučujem jeho zneužite STAPOM14proti nám.

Jediným momentom ktorý predstavuje nebezpečenstvo je skutočnosť, že cez Polita bolo realizovaných niekoľko AO (aktívnych opatrení), (napríklad proti Číne). Nepredpokladám ale, že by zradca z Českých Budějovíc bol s touto skutočnosťou oboznámený.15

Obr. Krycie meno Politik bolo využívané vo fáze rozpracovania. Neskôr bolo zmenené na Polit.

Krycie meno Polit patrilo, rakúskemu ľavicovému politikovi, dlhoročnému členovi Sociálno-demokratickej strany Rakúska (SPÖ) Josefovi Hindelsovi (1916 - 1990). Obdobie druhej svetovej vojny strávil v švédskom exile. Do exilu odišiel cez Československo, aj z dôvodu, že tu žila časť jeho príbuzenstva. Rodinnými väzbami a silne ľavicovými názormi sa dá vysvetliť jeho následná afinita ku komunistickému Československu. Josef Hindels bol na spoluprácu získaný v roku 1974 prostredníctvom dôverníka ŠtB s krycím menom „Eman“. Člen KSČ Emanuel Aleš („Eman“) bol tajomník Krajského výboru odborového zväzu zamestnancov v stavebníctve v Českých Budějoviciach. S Josefom Hindelsom sa stretával z titulu svojej odborárskej funkcie. Hindels (Polit) bol člen Rakúskej federácie odborových zväzov ÖGB a bol generálnym tajomníkom Odborového zväzu zamestnancov pracujúcich v privátnej sfére. Pri návštevách svojej rodiny sa zaujímal aj o činnosť odborov v Československu. Eman, na príkaz čs. rozviedky, Hindelsa najprv „vyťažil“, teda získal od neho informácie, ktoré uistili príslušníkov rozviedky, že môže byť zdrojom zaujímavých správ a spravodajsky využiteľných informácií. Následne sprostredkoval kontakt Hindelsa s príslušníkom rozviedky, vystupujúcich ako je vyššie uvedené, pod svojou oficiálnou legendou 2. tajomníka čs.ambasády a ktorý mal vo svojej kompetencii aj problematiku odborov. Začala pomerne dlhá spolupráca s československou komunistickou rozviedkou. Počas celého obdobia bol Hindels príslušníkmi rozviedky hodnotený ako mimoriadne spoľahlivý spolupracovník, poskytujúci zaujímavé, spravodajsky cenné informácie najmä z oblasti vnútornej a zahraničnej politiky Rakúska, nemecko-rakúskych vzťahov, vnútorných pomerov v SPÖ. Jeho prostredníctvom tiež získavali cenné informácie o ohlasoch na dianie v politike za železnou oponou. Príslušníci rozviedky oceňovali úroveň informácií ktorými disponoval a ktoré čerpal „priamo z vedenia SPÖ a z osobných rozhovorov s Kreiskym16“, s ktorým sa poznal z čias exilu. 

Obr. Bruno Kreisky

Stretnutia s „Politom“ prebiehali pravidelne, vždy v jeho byte, „bez účasti tretích osôb, vždy s dodržiavaním základných zásad konšpirácie.“ Josef Hindels vedel, že „predáva informácie, ktoré sú využívané v ČSSR.“ Postupne okrem „politického spravodajstva bol zameraný aj na realizáciu aktívnych opatrení a typovanie17z radov SPÖ a SPD. Realizoval aktívne opatrenia Otan a Epikuros18.

Dobrým príkladom využívania tajného spolupracovníka pri realizícii AO, by mohlo byť AO s krycím názvom „Tar“, ktoré malo poukázať na „nárast neonacistických tendencií v dôsledku nedôslednej denacifikácie v Rakúsku a následkov, ktoré z toho vyplývajú – výsledky prezidentských volieb19, postoje niektorých politikov, rast popularity medzi mládežou a nepriateľské postoje voči socializmu. Príslušníci rozviedky vybrali „Polita“, aby ako člen predsedníctva Socialistických bojovníkov za slobodu20, na problém upozornil v rozsiahlejšom článku, a ten naozaj následne text publikoval v Die Zukunft (teoretický mesačník rakúskej SPŐ).

Josef Hindels je dnes v Rakúsku hodnotený ako zaujímavá osobnosť, ako posledný austromarxista a plamenný rétor, ktorému jeho krajne ľavicový postoj znemožnil výraznejšie sa presadiť v rámci SPŐ.21Jeho krajne ľavicovénázory však zrejme boli tým faktorom, ktorý umožnil takú dobrú spoluprácu s komunistickou rozviedkou. Zaujímavéna jeho postave je, že jeho presvedčenie o ľavicových hodnotách bolo tak silné, že na rozdiel od iných spolupracovníkov nikdy nebol za svoje služby finančne odmeňovaný, dokonca ako konštatovali samotní príslušníci rozviedky by pokusy o jeho odmeňovanie mohli zhoršiť vzájomnévzťahy a ohroziť inak plodnú spoluprácu trvajúcu až do roku 1989. Ktovie, čo by na túto jeho neznámu históriu, povedali účastníci každoročne usporadúvaného Sympózia22, ktorénesie jeho meno. A zároveň sa objavuje naliehavá otázka, ktorá sa už netýka len „Polita“. Viete si dnes predstaviť niekoho, kto by sa presne hodil do takejto kategórie spolupráce, respektíve typovo a svojou činnosťou napĺňa charakteristiku dôverného styku? Určite áno.

 


1Smernica pre agentúrne operatívnu prácu v zahraničí, rok 1964:https://www.ustrcr.cz/data/pdf/rozkazy/1sprava/smernice-1964.pdf

2Bližšie k vysvetleniu pojmu legalizácia viď - https://www.ibadatelna.cz/cs/slovnik/legalizace

3Smernica pre Smernica pre agentúrno operatívnu prácu v zahraničí, rok 1964, článok 31.

4Ibidem, článok 33.

5Rozumej spolupracovníkov

6Technickými prvkami treba rozumieť technicképrostriedky utajovania spolupráce (šifrovanie, rádiovéspojenie etc, využívanie mŕtvych schránok, ochranu proti sledovaniu ..) 

7Smernica pre Smernica pre agentúrno operatívnu prácu v zahraničí, rok 1964, článok 31.

8I keď ani tu nemožno paušalizovať.

9Smernica pre agentúrno operatívnu prácu v zahraničí, rok 1964, článok 34.

10Neskôr odsúdený na 22 rokov odňatia slobody.

13Mjr. Augustín Krivánek „Stelipský“( 1930), pôvodným povolaním stolár. Do služieb Ministerstva vnútra nastúpil v roku 1949. Od roku 1955 posobil v rozviedke ako starší referent na nemeckom odbore (37. odbor). V rokoch 1974 - 1981, v čase „zaverbovania“ a riadenia DS Polita, posobil ako 2. tajomník (legalizačná funkcia) československej ambasády vo Viedni.

14Rakúska štátna polícia.

15ABS, f. I.S-SNB, reg.č.46303.

16Bruno Kreisky bol predsedom Sociálno demokratickej strany SPÖ (1967-1983) a rakúsky kancelár (1970-1983).

17Vytipovával prípadné ďalšie osoby vhodné na spoluprácu.

18Bližšie informácie sa nezachovali (zväzky boli zničené), išlo pravdepodobne o AO namierené proti ČLR, ako vyplýva z textu vyššie.

19Narážka na voľbu Kurta Waldheima a kauzu jeho vyhlásenia za personu non grata vo viacerých západných krajinách vrátane USA – samozrejme aj táto skutočnosť bola predmetom plánovaného AO, s cieľom „ešte viac vyhrotiť vzťahy Rakúsko USA“ – viď, ABS, f. I. S-SNB, reg.č. 90079/103

20Rakúska obdoba Zväzu protifašistických bojovníkov.