Akce Pelikán - stanovisko 36. odboru čs. rozvědky k návrhu fyzické likvidace Jiřího Pelikána pomocí Organizace pro osvobození Palestiny

Když počátkem sedmdesátých let začal vycházet v Římě časopis Listy, stal se jeho zakladatel a redaktor Jiří Pelikán okamžitě jedním z nejsledovanějších objektů komunistické rozvědky. Časopis přinášel zákulisní informace z Československa a zároveň byl i tamním čtenářům především určen. Sledování Pelikána v zahraničí bylo od počátku koordinováno se sovětskou KGB. StB se snažila Pelikána zastrašit a umlčet a v r. 1975 zorganizovala neúspěšný pokus o atentát (AO VAMPÍR II) na jeho osobu. Opakovaně se o fyzické likvidaci rokovalo mezi představiteli FMV a palestinské OOP v roce 1981.


Z dokumentu I. správy ZNB – čs. rozviedky, ktorý bol 3. decembra 1981 zaslaný náčelníkom 36. odboru – (odb. aktívnych a vplyvových opatrení) plk. Václavom Smíškom s krycím menom „Stárek“ plk. Ondrejovi Dovinovi prvému zástupcovi náčelníka rozviedky ŠtB vyplýva, že na najvyššej úrovni rozviedky a FMV s vedomím ministra Jaromíra Obzinu prebehli v roku 1981 rokovania s predstaviteľmi Organizácie pre oslobodenie Palestíny (OOP).

Pričom 36. odbor nebol dostatočne informovaný o záveroch uvádzaného rokovania. Čiastočne bol informovaný pplk. Emilom Hradeckým, náčelníkom odboru pre medzinárodné styky kancelárie MV ČSSR a zástupcom 47. odboru (Stredný a Ďaleký Východ) Jaroslavom Soldánom s krycím menom „Seman“.

Išlo však o mimoriadne závažné skutočnosti. Odbor aktívnych a vplyvových opatrení zásadne odmietol prostredníctvom svojho náčelníka Smíška, odkazujúc na rokovanie z júna 1981 a konzultáciu s 31. odborom (emigrácia), postup v akcii „Pelikán“, pri ktorej chcela palestínska strana pre československú stranu vykonať nič menšie ako fyzickú likvidáciu Jiřího Pelikána, emigranta, ktorý pôsobil proti komunistickému režimu zo zahraničia. Smíšek sa podľa všetkého zľakol spoluzodpovednosti a argumentoval tým, že Jiří Pelikán je známa osobnosť, poslanec Európskeho parlamentu a jeho likvidácia by spôsobila príliš veľkú pozornosť a viacej by záujmom ŠtB, resp. komunistickému režimu uškodila. [1]

Obr. Jiří Pelikán, zdroj: časopis Západ

Podľa Stárka sa však javilo vhodnejšie navrhnúťpredstaviteľom OOP spolupracovať na prípade emigranta Jana Tesařa a realizovať „len“jeho únos a dlhodobú tajnú internáciu v niektorom palestínskom utečeneckom tábore „pri bezpodmienečnom zachovaní jeho života a zdravia“. Nemožno však pominúť uvádzané, že ak by zástupcovia teroristov z OOP opäť navrhli, že uskutočnia operáciu „Pelikán“ náčelník odboru 36 Smíšek navrhol, že bude potrebné preskúmať, či nerealizovať akciu, tak ako ju navrhovali u Tesařa, t. j. únosom a tajnou internáciou v palestínskom utečeneckom tábore. Nakoniec sa vyššie uvedené operácie voči spomínaným emigrantom nerealizovali. Akiste netušili, čo im zo strany ŠtB a OOP vtedy hrozilo. V prípade Jiřího Pelikána však nešlo zo strany ŠtB o prvý pokus o jeho fyzickú likvidáciu.[2]

Nezanedbateľným svedectvom o zločineckých praktikách ŠtB sú ďalšie informácie, ktoré vyplývajú z dokumentu. Odbor 36 rozviedky ŠtB (odb. aktívnych a vplyvových opatrení) prisľúbil podieľať sa na vydaní faksimile knihy „Endeckted Judentum“ (ŠtB zrejme myslela Entdecktes Judenthum), ktorá mala hovoriť o koreňoch židovskej agresivity až po sionizmus. Kniha mala byť preložená do angličtiny a odovzdaná pre potreby OOP. Rovnako závažné bolo aj spracovanie 170 adries „pro – sionistických“ firiem zo Švajčiarska, Anglicka a USA rovnako pre potreby teroristickej OOP.[3]

Autor: Lubomír Morbacher


[2] Tamže.

[3] ABS, I.správa SNB, reg. č. 90078.